Klasifikácia slovnej zásoby

Slovná zásoba – súbor jazykových znakov istého jazykového systému

Pri vyčleňovaní slovnej zásoby preferuje prístup, pri ktorom sa berú na zreteľ tri základné príznaky, a to: spisovnosť – nespisovnosť, štylistická príznakovosť – bezpríznakovosť, expresívnosť – neexpresívnosť

Spisovnosť – nespisovnosť

  1. Spisovné slová
  2. Nespisovné slová – nárečové slová,

                                        slangové slová,

                                        argotické slová,

                                        subštandardné nespisovné slová. 

2. Štylistická príznakovosť – bezpríznakovosť

  1. Neutrálne slová
  2. Príznakové slová – zastarané a zastarávajúce slová (archaizmy a historizmy),

                                           neologizmy,

hovorové slová,

publicistické slová,

administratívne slová,

knižné slová (vrátane poetizmov a biblizmov),

odobrné slová.

3. Expresívnosť – neexpresívnosť

  1. Nocionálne, intelektuálne, pojmové slová
  2. Expresívne slová – hypokoristické a familiárne,

                                              pejoratívne (hanlivé, zhoršujúce, zveličujúce),

                                              eufemistické (zjemňujúce, zmierňujúce),

                                              žartovné,

                                              ironické,

                                              hrubé – sú na okraji spisovnej slovnej zásoby.

 

CHARAKTERISTIKA JEDNOTLIVÝCH VRSTIEV SLOV

Administrativizmy (kancelarizmy) – slová príznačné pre administratívny štýl. Sú späté s jazykom úradných dokumentov, majú povahu termínov, napr. penále, splatnosť, dávka, lehota, splnomocnenie

Argotizmy – slová sociálneho nárečia, ktoré slúži istej skupine šudí na tajné dorozumievanie, napríklad deklasovanej spoločnosti (zločinci, zlodeji, bezdomovci). Môže to však byť aj skupina ľudí istej profesie, ktorá má spoločný dorozumievací systém a navzájom si dôveruje.

Archaizmy – spisovné slová z dávnejšej minulosti, ktoré sa vyskytujú v starších textoch. Na rozdiel od historizmov môžu mať synonymá. Napr. puškár (delostrelec), verbovať, vicišpán, móres (mravy), letá (roky), meruôsmy (rok 1848), fundament.

Augmentatíva – zveličené slová, ktoré vyjadrujú neprimerane, nepríjemne veľký rozmer alebo vyššiu mieru negatívnych vlastností. Prostriedkom na to sú prípony –sko, -izný, -ánsky, napr. chlapisko, vetrisko, veličizný, vysokánsky, čertisko, lajdáčisko. V niektorých prípadoch však vyjadrujú aj kladný vzťah, napr. chudáčisko, dobráčisko.

Biblizmy – slová, výrazy a spojenia slov, ktoré sa vyskytujú v liturgii, v cirkevnej tlači a náboženskej literatúre, napr. milosrdenstvo, blahoslavený, zvestovanie, anjel, nepoškvrnená, nebesá, Hospodin, manna, farizej.

Eufemizmy – slová, ktoré nepríjemné alebo spoločensky nevhodné javy vyjadrujú  jemnejšie. Sú nositeľom kladného vzťahu k pomenúvanému objektu. Napr. umrieť – usnúť, špinavý – nečistý, opitý – podperený. Eufemizmy sa často využívajú aj ironicky.

Expresívne slová – osobné slová, príznakové pomenovania, ktoré v texte upútajú prijímateľa svojou formálnou stránkou. Napr. dážď + -ik, -isko (expresívne prípony).

Familiarizmy – domáce oslovenia používané v dôvernom styku v kruhu rodiny, najbližších priateľov a pod., napr. starká, zlatko, miláčik môj.

Historizmy- slová, ktoré kedysi pomenúvali nejaké veci patriace dnes už minulosti, napr. merica, zlatka, groš, hajdúch, dereš, zeman, vicišpán... Vyskytujú sa však v historických románoch a odborných textoch (dejepis).

Hovorové slová – vyskytujú sa v súkromných, konverzačných a spontánnych ústnych prejavoch, napr. tuná, dneska, sem-tam, čačkať, mordovať, fabrika, húfy, makať, furt, mašina, fajn.

Hypokoristiká – maznavé slová, dôverné a intímne oslovenia, ktoré  vyjadrujú kladný citový vzťah k pomenúvanej skutočnosti, napr. mama, starká, otecko, sestrička. Patria sem aj domácke podoby mien, napr. Lucka, Maťa, Janko. Sú to líškajúce, „hladkajúce“ slová, často utvorené umelo (ty môj „blázonko“), s iróniou (pekný vtáčik). Sú to aj výrazy z detskej reči (hajať, papať).

Ironické slová – pomocou pozitívneho rýrazu vyjadrujú negatívny jav, napr. skvelý odborník (neodborník), vatikánska mena (nulová mena, pánboh zaplať).

Knižné slová – slová, ktoré znejú v reči nadnesene – odvetiť, ctený, skonať, velebiť, tkvieť. Zaraďujú sa tu aj mnohé zastarané slová, biblizmy, archaizmy. Knižné slová sa využívajú v slávnostných prejavoch, v oficiálnych listoch a pod.

Neologizmy – novoutvorené slová, napr. e-mail, internet, mobil

Neutrálne slová – slová, ktoré sa vyskytujú vo všetkých štýloch jazyka ako nepríznakové. Sú to názvy osôb a vecí bez akýchkoľvek štylistických odtienkov (stôl, dieťa, kniha, Peter), časté slovesá (robiť, vidieť) a pod.

Nocionálne slová – citovo neutrálne slová, ktoré vecne, neosobne, objektívne pomenúvajú realitu, napr. jablko, kráčať, republika, rozpočet.

Okazionalizmy – expresívne slová, ktoré vznikajú príležitostne v momente reči a pre potreby textu alebo situácie. Používajú sa zriedkavo, „na jedno použitie“, napr. mlčateľ, tipér, slušniak, kresličky, vyrušovač, vraviak.

Pejoratíva – hanlivé slová, ktoré vyjadrujú záporný, opovržlivý alebo pohŕdavý vzťah podávateľa k oznamovanej veci, napr. pažravec, slabúch, sukničkár, absentér, čaptoš, babroš, škuľo, baran, hus, somár, pes, hyena. Niekedy negatívny vzťah prevláda natoľko, že lexikálny význam je celkom nejasný. Vtedy ide o nadávky – chrapúň, odroň, mamľas.

Peotizmy – štylisticky príznakové slová, ktoré sa v texte pociťujú ako exkluzívne, expresívne a výnimočné – krásota, milota, prelestný, ľúty, žertva.

Profesionalizmy – pomenúvajú predmety, javy a deje späté s istou pracovnou oblasťou. Vznikajú pri dorozumievaní v bežnom pracovnom styku, kde je cieľom vyjadriť sa stručne. Patria tu najmä jednoslovné varianty viacslovných odborných termínov, napr. premietačka, písomka, diplomovka.

Slangové slová – tematicky rôznorodé slová, exkluzívne používané v komunikácii istých spoločenských vrstiev, napríklad študentov, vojakov, umelcov a pod. (telka, trapas, fáro, oháknuť sa, tvrdnúť niekde, zbaliť niekoho)

Subštandardné slová – výrazy používané v jednej z celonárodných variet národného jazyka, nepodliehajúce kodifikácii a odchyľujúce sa od štandardu. Proti spisovnému výrazu občiansky preukaz stojí občianka, búračka, krabica, krígeľ.

Vulgarizmy – hrubé slová, vzjadrujúce citový postoj k istej skutočnosti takým spôsobom, ktorý sa spoločensky hodnotí ako neprimeraný, neslušný. Pohybujú sa na okraji slovnej zásoby. Používajú sa takmer výlučne v hovorovom štýle v súkromných prejavoch.

Žargón – spôsob vyjadrovania takej vrstvy ľudí, ktorá sa snaží používaním neznámych výrazov vyjadriť svoju spoločenskú nadradenosť.

Žartovné slová – používajú sa na vyjadrenie žartovného, zľahčujúceho prístupu k niečomu (cibule namiesto hodiny, búchačka namiesto pištoľ...). Nie je vhodné používať ich v odborných textoch.

Žurnalizmy – majú vlastnosti odborných a knižných výrazov – trend, efektívny, deklarácia, vstup do Európy. Môže ísť aj o štylisticky zafarbené výrazy bližšie umeleckému a hovorovému štýlu (tlačovka, naštartovať, do nového roku, zbankrotovať).